A ako bonus, Józek z Bagien

Už som to spomínal. W Polsce bardzo popularne. Škoda to sem nedať.



Uznajte sami.

Jarné juchú

Stály čitateľ si iste spomenie na obsesiu mňa a niektorých mojich kamarátov čas od času navštíviť nejaké to alternatívno, dať šancu nebežným hudobným žánrom, vyraziť za dredáčmi, skrátka, byť tak trochu in tým, že nie som in. Či ako to bolo. A tak som sa rozhodol po týždni strávenom v Nescafé, Rock4ever, City cafe a 3péčku, využiť prítomnosť v Senke opäť na niečo netradičné. Po neslávnom vystúpení nášho okresného hoperského dorastu sme sa tentoraz odobrali na Kunov k Sousedom, kde o nejaké to alternatívno rozhodne nie je núdza. Konalo sa tradičné Jarné Juchú. V protiklade s ostatnou skúsenosťou, kedy sme si na rapový koncert nevybrali práve tie najlepšie outfity, sme tentoraz nezaháľali; Miška si vzala korále, ja som si po štvrtkovej brnenskej noci u Tukana, Zlatého meča a Lamplota, nestihol umyť vlasy. Pravda, k tomu, aby som celkom zapadol, mi chýbala pravá punkerská kožená bunda a okopané baganče, ale i tak, lepšie ako nič. Upaľovanie Moreny sme síce nestihli, začiatok koncertu už ale áno.

Bohužiaľ.

Prvou v poradí bola totiž kapela Gaťe. Neviem, či môjmu prvému dojmu ublížil viac bubeník, ktorý mal tvár zakrytú vlasmi, či reflexné vesty, v ktorých kapela na pódium vystúpila. Ale už od pohľadu som sa nemohol zbaviť istých zdravých predsudkov voči týmto umelcom. To, čo nasledovalo, ma však dohnalo na pokraj úzkosti. Hudobná produkcia sa čo do kvality v zásade vyrovnala mojej naplno prežívanej skúsenosti s tureckým discom, ktoré sa čo chvíľa ozýva z vedľajšej bunky na Radomskej; žánrovo by som ju však priradil k výstavbe bytového jadra našich susedov v Lískovci v lete minulého roka. Po prvých dvoch, údajne inštrumentálnych skladbách, sa naplnili obavy niektorých z nás, že niekto z kapely bude i spievať. Och, áno. A dokonca v maďarčine, ako som si po celý večer myslel. Až dnes, keď som si kapelu vygooglil, som zistil, že sú zo Svidníka, a teda to, že som nerozumel 90% textov, musím dať za vinu ozvučeniu. Kapela hrala hodinu, česť si nezachránila ani prekvapivo sebakritickou skladbou s refrénom Mal som radšej zostať doma, a keď publikum, ktoré sa od začiatku trocha preriedilo, ich návrh na nejaký ten bonus prijalo viac ako vlažne (Oni: Dáme ešte? Miška: Čo ti jebe?), organizátori z Čajovne koncert šmahom ruky ukončili.

Už v minulosti som vedel oceniť, keď predskokan koncertu podá výkon, ktorým navodí netrpezlivé očakávanie toho, kto príde po ňom.

Tentoraz najmä preto, že nasledovali moje obľúbené Kvety Nikotínu, i keď uznávam, že i tento druh hudby je tak trošku výrazne menšinový. Na webovej stránke si pokojne stiahnite zopár skladieb, ak sa vám nebude páčiť, s úctou mi vylezte na chrbát. Napriek tomu uznávam, že skutočne, objektívne a nepopierateľne najlepšia bola Hudba z marsu, ktorú akiste niektorí z vás poznajú. Výberové vibrácie boli myslím celkom veľký hit, ale zazneli i lepšie kúsky, pri ktorých sa to pred pódiom konečne zaplnilo. Aj v tomto prípade si môžte čo-to posťahovať do mp3 prehrávača či iPodu. Sčítané, podčiarknuté: večer hodnotím pozitívne, a to napriek tomu, že pivo za veľa nestálo, záchody smrdeli, bola tam kláda a Gaťe hrali fakt celú hoďku; zabavil som sa ako už dlho nie.

A v pondelok, juhuhu, opäť Varšava.

Komu sa podobám

Istotne máte v rss čítačkach Miloša Čermáka a došlo to už aj k vám; ak nie, prečítajte si. Na stránke MyHeritage.cz veľmi rýchlo zistíte, ktorým celebritám ste podobní, stačí jedna fotka a hromadu času na obdobné blbosti, ktorý si napríklad ja užívam v rámci Erazma. OK, tí, s ktorými sa kamarátime na facebooku, si môžu kliknúť na výsledky, tunak iba skonštatujme. Po prvé, do tejto chvíle som netušil, kto je Emppu Vuorinnen, ale je to vraj gitarista Nightwish; čo ho ale istotne teší väčšmi, je fakt, že sme si my dvaja podobní na 68 percent. To je slušné číslo.

Miesto čísli dva zaujíma americký spevák s rusko-poľskými koreňmi Josh Groban, nasledujú Matthew Perry a John Kerry, ktorých istotne poznáte, a na ktorých až tak hrdý nie som, no ale čo ma teší zo všetkého najviac, je piate miesto skladateľa Sergeja Rachmaninova. Samozrejme v mladších rokoch. V tomto prípade totiž mnou trhá neodmysliteľný pocit, že spoločný máme nielen výzor, ale i toho génia, čo sa v nás ukrýva. Juj. Vždy som to tak trochu vsebe cítil.

Takže žiaden Doherty, priatelia.

Prznitel se usmívá navzdory své podprůměrnosti

Fakt, že v rámci vzájomnej jazykovej pomoci Erazmus študentov učím češtinu, predpokladám, zrazí zo stoličky najmä českých čitateľov tohto obskúrneho plátku. Prznitel. Ktorý navyše v Brne zásadne odmietal v tomto plebejskom jazyku konverzovať a svojich kolegov v práci priúčal slovenskému výrazivu. Nie je to ale žiadna sranda; v podstate by som mal problém učiť i slovenčinu. Kde začať, čo je dôležité, ako vysvetliť dôverčivému začiatočníku, že čeština často nemá striktné pravidlá a rada mení celé časti, čo časti, celé kmene slov ako sa jej zachce. Odporúčil som kolegovi kúpiť nejakú mluvnicu, aby naše posedenia nadobudli nejaký rád. Dopil som kávu a šieľ sledovať, čo sa bude diať v Nitre.

Inak mi tento týždeň celkom fajne ubehol, pri mojom voľnom dennom režime často ani neviem ako, vstanem, a hľa, už sa stmieva. Napriek tomu som si svedomito plnil svoje školské úlohy, na poľštinu vždy prišiel s vypracovanou pracą domową, i ostatných prednášok som sa neváhal zúčastniť, i keď neviem, načo. Opomeniem pikošku, že som sa práve dozvedel, že jeden predmet bude ukončený štýlom: 4 kredity už len za to, že ste sa zúčastnili (!) a kto chce (!) môže ísť za ďalšie 4 aj na skúšku. Poďme rovno na kritiku obsahu Erazmus štúdia. Na Etnopolitických otázkach stredoeurópskeho regiónu (ako vznešene to znie) sme napríklad, logicky, minule spomínali i Slovensko. Teda nie my, kolega vyučujúci. Žiaľ, nedalo mu to, a šiel i do histórie. Pominiem vcelku odvážne tvrdenie, že tromi najvýznamnejšími emancipátormi slovenského národa v 19. storočí boli Štúr, Kollár a Šafárik, i keď v prípade posledných dvoch menovaných, slovenský národ veľmi neuznávajúcich, to bol trošku divoký výstrel. Ale nechcel by som vidieť chudáka starého nacionalistu Vajanského, ako sa obracia v hrobe, keď bol označený za jedného z najvýznamnejších prívržencov konceptu čechoslovakizmu po 1. sv. vojne. Najmä preto nie, že sa tam v tom hrobe točí už od roku 1916.

Ale sľúbil som si, že k tomuto mestu budem milosrdný, ani na počasie že nebudem nadávať, tak som sa nakoniec do debaty neprihlásil. V globále vzaté, padli štyri slovenské mená, to zase nie je zlé skóre. Maďarov spomenul dvoch.

...

Niekoľkí Francúzi sa včera o jednej v noci zamyslene pýtali chlpatej rohožky na stene malého baru na Nowom świate, kto teda volil toho nacionalistu Sarka, keď oni ešte nikoho takého nestretli. Poľskí inštalatéri, mal som na jazyku.

Che

Kauza hrnček, ktorú som spomínal v diskusii u Lemuela, a ktorú vám, ako verným čitateľom skutočného bloGu, neváham priniesť i takto v obrazovom prevedení, v skutočnosti predstavuje uvedenie do témy oveľa širšej ako je, pevne verím, naše spoločné nechápavé krútenie pomazaných hláv a našpúlenie úst do wtf?! konštalácie nad tým, že niektorí vzdelaní, rozhľadení a normálne vyzerajúci študenti dokážu chlipkať svoj ranný Lipton z hrnčeka s týmto ksichtom. V skutočnosti je to dôvod na širšie zamyslenie o našich západoeurópskych kolegoch, nad tým, aké hodnoty im prídu normálne a bežné, čo odsudzujú, čo vyznávajú, čo je im blízke a prečo nechodia do McDonaldu. Priatelia, áno, do svojho Erazmus denníčka je možné poznačiť si, videl som ich. Západných, mladých a ešte aj ľavičiarov.

Z debát, rozhovorov a dišputácií nakoniec vyberme len krátky úryvok.

Ale prečo niekto vôbec má hrnček s Che Guevarom?

- No a prečo nie?

Neviem. Pretože na hrnčeky si dávame maľované hlúposti, gýčové obrázky alebo jednoduché vtipy, ale nie teroristov.

- Ale on bojoval za dobrú vec.

Kuc, kuc. Tyskie mi poprskalo nohavice.

...

Zajtra to bude už myslím tretí týždeň, čo sa snažím prispôsobiť podmienkam tohto mesta a životnému štýlu Erazmus študenta. Hlavne čo sa toho druhého bodu týka, nemôžem povedať, že by som bol nejako zvlášť neúspešný. Ako už v minulosti napísala Kaja, Erazmus študenti nie sú žiadni študenti, tento vznešený eufemizmus pre skupinu veselých mladých ľudí, ktorí sú za svoju ochotu prijať peniaze z Bruselu odmenení podpriemernými nárokmi na ich študijné výkony alebo od začiatku zrejmou nepotrebnosťou čohokoľvek, o čom sa na prednáškach a seminároch hovorí, je naozaj zbytočný.

Niektorí vravia, že nie všade je to tak, ale ako konštatoval Thomas, sledujúci miestne pomery už od septembra, Erazmus na Varšavskej univerzite je skvelá príležitosť pre všetok európsky shit, aby si spravil polročné či ročné prázdniny. To, že sem už idete čiste programovo každý deň sa najebávať, je považované za normálne; ostatne, a to opäť nie je z mojej hlavy, táto skutočnosť výrazne determinuje i národnostné zloženie participantov projektu.

Ale dosť nechutných poznámok voči Španielom a Turkom.

V mojom prípade sa situácia odráža v pohodlnom vyspávaní do jedenástej doobeda, premyslenému flákaniu sa a absencii akýchkoľvek výčitiek z toho, že niekde je niečo potreba. A to aj napriek tomu, že patrím ešte k tým, ktorí sa snažia niečo robiť.

Inak som si kúpil novú tašku, pod francúzskym vedením navštívil jeden z najväčších pajzlov aké som kedy videl, zúčastnil sa prekvapivo vcelku milej nútenej spoločenskej zábavy tutaj a dostal sa na piatu lekciu. Dnes, keď ma predavačka v Carefoure požiadala, aby som jej pomohol odčítať číslovky z čiarového kódu na švajčiarskom syre, som bol dokonca opýtaný, že odkiaľ som, lebo mám veľmi zvláštny akcent. Pani si ani nevšimla, že ja nie jestem z Polski, tylko jestem ze Słowaciji.

Srdečné zdravice

Toto mesto získava svoje osobité čaro predovšetkým v noci. Pozorujem to už niekoľko dní, stopercentne istý som zostal pri výbere pohľadníc pre moje vzácne príbuzenstvo; tie, čo za niečo stáli, boli fakt nafotené len v noci. Síce boli aj s McDonaldom, ale globálne vzaté, úspešne navodzovali idylku utešenej východoeurópskej metropoly. Prosím ale, aby ste to nebrali ako žiaden kompliment ani nič podobné. Skôr ako prosté konštatovanie, či azda lepšie, z núdze cnosť. Jednoducho treba počkať na tmu, nasvietiť nejaké ako-tak použiteľné kúsky a máte vybavené.

Inak, počul som, že sa vám ochladilo. Nice. Tuna snežilo.

...

Blog Nepriatelia demokracie si dnes pripísal svoju prvú citáciu v denníku SME, citujú ho však aj inde, dokonca cudzojazyčne. Za takýchto podmienok dokáže dosahovať čítanosť na úrovni cez 150 prístupov denne, čo je z môjho hľadiska číslo síce uspokojivé, no nesamozrejmé. Ak by mal blog mať ďalší zmysel, potreboval by viac citácií médií, k čomu by zase boli potrebné pravidelné aktualizácie, kombinované s prelinkovaním a nejakou tou vopred zaistenou podporou. Častejšie napĺňať blog a ešte mu zaisťovať čítannosť (a prosím, neskúšajte ma ako ex-editora fakultného časopisu, ex-PR koordinátora spravodajského webu o vysokých školách a hlavne ex-zamestnanca najväčšieho, marketingom žijúceho koncernu na svete, presviedčať, že čítannosť prijde časom sama) je však činnosť tak trochu nad moje sily, ako i chuť. Zdá sa, že sa podarí vymyslieť lepšiu alternatívu a blog sa časom presunie pod väčší projekt na iné miesto. Alebo aj nie. Ako sa vyspím.

...

Ha, ale mám vymyslenú tému na diplomku a mám aj koncept a vyhľadám si školiteľa a pokúsim sa ju obhájiť už v nasledujúcom, zimnom semestri. Nech mám pred štátnicami pokoj.

A na ujasnenie tohto všetkého mi stačili tri hodinky v atómovom kryte.

...

Idem byť dnes spoločenský asi, čiže nejaké hlbšie zamyslenie istotne dodám časom.

Pozdravujte Hranola.

Krátke plačky, potom zase študovať

Nikdy som nebol talent na jazyky. Vlastne som nebol talent na veľa vecí, ale nedostatky a medzery v gymnastike na telesnej výchove, schopnosti poskytnúť prvú pomoc či umeniu vhodne a nenásilne sa socializovať do rôznych mikrosvetov spoločenských skupín a nových kolektívov, mi nakoniec v mojom živote nespôsobovali významnejšie ujmy; ostatne, čo sa onej socializácie týka, myslím, že je to skôr naopak. V prípade jazykovej vybavenosti je to však rok od roka horšie. Nemecky som sa učil neuveriteľných dvanásť rokov, od prvej triedy na základnej škole, väčšinou, pravda stále dokola, no dnes už v tomto, inak príjemnom jazyku, dokážem tak akurát slušne vysvetliť, že to nie je čo bývalo, prečítať nejaký jednoduchší text a opísať kľúčové rysy architektúry Friedensreicha Hundertwassera, ktorého sme, bohvieprečo, preberali mesiac na strednej. A ďalej: anglicky síce skvele vyklikám jednoduchšie gramatické testy, no keby ste ma zabili, veľa srandy v bežnom rozhovore neužijete. Nuž a - tentoraz si pridáme na zoznam jazyk úplne nový, jazyk bardzo sympatyczny, język polski. Aby sa totižto začalo komunikovať, a podľa možnosti nehovoriť ako kôň, treba sa prekúsať zákutiami gramatiky a to je, prosím pekne, to správne vzrúšo. Časovanie slovies mi robí problémy už teraz, a to ešte poriadne nič neviem, výslovnosť čísloviek ako dziewięćdziesiątdziewięć (99) je tunak považovaná na našej bunke za celkom dobrý prostriedok ako zábavne stráviť večer a dnes som sa začal učiť skloňovať. Teda, skloňovať. Začal som sa učiť akuzatív. Ktorý sa mimochodom nevolá akuzatív, ale biernik.

Atď. atď.

To len aby ste vedeli, že ako sa na Sibíri dá tráviť deň.

Začala vám jar?

Na tomto ma dostal už len ten nadpis. Bursíkův úřad oznámil, že začalo jaro. Fantastické. Mraky ironických poznámok, ktoré mi šklbú tvárou, je mi až sprosté k samotnému vyzneniu textu pridávať.

"Praha - Úřad ministra životního prostředí Martina Bursíka dnes oznámil, že se rostliny po zimě probudily.

Letošní období vegetačního klidu už je, vzhledem k panujícím klimatickým podmínkám, za námi," uvedl v tiskové zprávě mluvčí ministerstva s tím, že k oznámení se přidává i Česká inspekce životního prostředí."

Ešte cestou do Varšavy som listoval Týdnom, ktorý je mimochodom v ostatnej dobe ešte nudnejší ako jeho slovenská odnož, a v reportáži zo Španielskeho sálu som si poznačil jeden odsek.

Před volbou Bursík rozhlašoval, že vztah zelených k Václavovi Klausovi nesmí mít na vládnutí žádny vliv. Premiér Mirek Topolánek ho postupem času stále silněji vyváděl z omylu. Už týden před volbou posílal Topolánek - tehdy ještě v žertu - Bursíka pryč z vlády a ten mu lakonicky odpověděl, že klidně půjde, protože ho to s Topolánkem nebaví.

Přátelské žertování se ale časem vytratilo a spor málem vybuchl při prezidentské volbě přímo ve Španělském sále.

V momentě, kdy si Bursík v projevu stěžoval, že zase bude muset - stejně jako na konferenci na Bali o klimatických změnách - uvádět na pravou míru Klausova vystoupení, Topolánek za jeho zády hlesl: "Ty už nikam nepojedeš."

No vida.

...

Boli sme dnes, výhradne s východoeurópskou spoločnosťou, v Muzeu narodowom, že nech si trochu intelektuálne zarochníme. Pravda, mne osobne stačilo tak na dva týždne, no každý si našiel to svoje. Ja socrealizmus, ktorý ma fascinuje už od dôb stredoškolskej učebnice dejepisu, kde som sa s replikami niektorých diel otvorene stretol. Tentoraz ma zaujala tvorba poľských autorov a autoriek, medzi kvalitné práce radím najmä obraz Bar mleczny a plastiku Świniarka.

A čo si ty urobil pre realizáciu plánu?
Via Sony Ericsson K610i