Natálka

Bolo to ešte v časoch, kedy blogy boli in. Denne som aspoň letmo prehľadával sme.sk v nejakej bláhovej ilúzii, že by tam hádam malo byť niečo zaujímavé. Linkovali sme na kadečo, uznanlivo kyvkali melónikmi nad postmi kedys´ múdrych bloggerov a výborne sa bavili na tých, ktorí múdri neboli. Pamätám si na ohromujúce metafóry (život je ako bujón), priehrštia narcizmu a defilé idiocie a musím uznať, že bolo skvelé to čítať. A preto, z nostalgie, nedá mi nepridať video, ktoré má vrátilo tak o 3 roky späť. Natálka.



Za tip ďakujem Hazimu, veľaváženému kolegovi a producentovi nadýchaných tričiek značky hazidress.me.

Citát na dnes

Tá prekliata angličtina na nás strieka za každým rohom. Správne to napísala do novín jedna penzistka. Vraj prečo si máme letenku zabukovať, keď môžeme použiť slovenské slovo - rezervovať.

Milan Lasica, .týždeň 29/2010

Renesancia?

Taký to býval fajnový blog: mladícky rozhorčený, sebaironizujúci, pomáhajúci, latentne politický, intímny, lokálny i internacionálny. Sledujúc, ako jeden po jednom si svoje zaprášené kutice obnovujú vážení kolegovia z kedys´ spriatelenej blogosféry (že, že a že?), sám začínam nad takýmto perverzným krokom uvažovať. Už len ako odkladisko nápadov a linkov by sa to hodilo. Skôr, než k takémuto niečomu ozaj pristúpim, vložme sem video, ktoré tak výrazne spestrilo minulý pracovný týždeň.



Komentár, hádam, netreba.

Dušk.o. 2009. Okom totoho webového sociálna

Zvykol som si v minulosti rekapitulovať roky, ktoré uplynuli. To som bol, pravda, ešte chýrny blogger s asi dvadsiatkou pravidelných čitateľov, väčšinou tiežbloggerov, s ktorými sme si navzájom chválili svoje posty: že sú primerane veľké, primerane bystré a primerane vtipné. Tiežbloggeri už zväčša tiežneblogujú (všakže, všakže, všakže, všakže, výnimky len potvrdzujú pravidlo, všakže, všakže) , nieto, že by mali záujem si ešte naďalej naše posty primeriavať. Ale keďže som síce výzorom liberál, v duši však utajený konzervatívec, ctime si dávnych tradícií a sumarizujme i rok práve uplynulý.

Len pre poriadok, 2006, 2007 a 2008 nájdete tunáka.

A keďže nie je nad to držať sa istých schém, poďme sa držať i tradičnej schémy zhodnotenia uplynulého roka, totiž podľa mesiacov. Nápomocné budiž občasné posty, články či fotky, najmä ale facebookovské statusy. Už som to kedysi písal (prirodzene, citujúc niekoho iného): Na blog treba písať. Na facebooku stačí byť.

Január
Uznávajúc toto heslo, v januári som na blog nepísal. Aj preto, že som písal diplomku, nie že by dopadla lepšie ako na Déčko. Z dostupných prameňov vyplýva, že som okrem diplomky ešte robil nejaké skúšky, na onej zelenej a výberovej. A pracoval v AETNE. Ostatné krátko: začal som nosiť okuliare, s kamarátmi vymetal motokárovú halu v Piešťanoch a tradične zaspal nad novým Hřebejkovým filmom. Myslím, že to bolo U mě dobrý. U mě to tak dobrý nebylo.

Február
Vo februári som sa pravdepodobne opäť snažil budiť dojem, že pracujem hádam aj osem hodín denne. Dokonca som svojmu profesionálnemu životu obetoval celú jednu sobotu a zúčastnil som BarCampu. Kde boli všetci celkom múdri, mali pekné prednášky, no nič nové nám nepovedali. Aspoň tak som to komentoval vtedy. Ďalej sa zdá, že som svoj vzťah k Senke a Brnu delil rovnomerne: v Brne som žil, v Senici pil. Začal som si fotiť fotoblog, ďalšia kratochvíľa, ktorá mi vydržala tak tri týždne. Ale i vďaka nej dnes viem, že vo februári (!) napadol v Brne sneh. V Spolku som videl Karla Plíhala. S ex-Mdconalďákmi sa stretával v PuxPube. A z nejakého dôvodu, verím, že študijného, po večeroch čítaval Thompsona a Giddensa.


Marec
V marci boli voľby sme boli kuknúť Varšavu a nejaké dediny okolo, okrem toho boli voľby, prezidentské. Všakovako som sa snažil burcovať svoje okolie, aby nezvolili toho, o ktorom sa kedys' vyjdaril ako o jednej z najhorších foriem existencie nársocialistickej chamrade. Písal som agitačné článočky, diskutoval vo fórach, zakladal facebookové skupiny, s kamarátmi dokonca našich známych rozvážal do volebných miestností. Všetko nahovno, zabudol som, aké kmene tento kraj obývajú. Pridajme hádam len do tohto mesiaca časovaný výrok syna tejto hordy najroduvernejšieho, ktorý sa práve v marci 2009 vyjadril o Milanovi Lasicovi ako o intelektuálnom bahne. Kontroval som úctivo: napísal som vtedy veľmi noblesne, že Ján Slota je hovädo. Pritom je to obyčajný kokot.

Apríl
V apríli sme v rámci dňa pomoci k starším i druhý krát hlasovali za luxusný dôchodok pre Ivana Googloviča, bez výraznejšieho efektu. Písať som nepísal, zato si spomenul, že ma už naozaj čakajú štátnice - myslím, že som sa začal intenzívne pripravovať na štúdium. Súdiac podľa počtu rôznych pubov, ktoré spomínam vo svojich statusoch, to ale asi nebolo štúdium politickej vedy. A oné - v práci som dostal klienta, ktorý ma po dlhej dobe bavil: skladacie bicykle.


Máj
V máji sa Brnom opäť prehnali neonacisti, i keď nie tak narúživo ako po minulé roky. Na prvého sme mali ešte na byte v Lískovci mecheche s červeným krepovým papierom a vychladenou poľskou pálenkou, idyla. Karpatskú horkú v bare v Častkove mali stále za 40 centov. Zostarel som, presne o rok. A vážne som sa začal učiť na štátnice, súdiac podľa zapísaného výroku od Piusa II. k pápežskej voľbe: "Ak sa na niečom zhodnú dve tretiny svätého zboru, pochádza to nepochybne od Ducha svätého". A ešte: v Senke otvorili Kaufland. No fakt.

Jún
Zmagistroval som.

Júl
Boli sme s bandou na dovolenke a na Pohode, inak bolo príšerne teplo. Čo iné: dostal som diplom, samozrejme modrý; oslávil som rok v dílně obrů, Shooty označil Borisa Zalu za Rasputina s vypadanou šticou.


August
K tej Pohode. Keďže, ako už som spomínal, žijeme v krajine v akej žijeme, nemohlo trvať dlho, aby nejaký chudák, celoživotne prisatý k niekoho prdeli, o páde stanu nenapísal, že za to môže nenávisť voči Hranolovi. Netrvalo - a bolo teda načim odpovedať. Spätne tento text hodnotím ako svoj najlepší za celý rok. Keďže som ich moc nenapísal, nemusel to mať ani ťažké. Čo iné: v Senici Príbeh ulice, kvalitka v choreografii, prúser v deji. Seriózne som na akomsi školení rozdával rady, ako sa majú posádky vrtných súprav správať k ľuďom. Víkendy na vidieku, veľa veľa Scrubs a na konci mesiaca - odsťahovanie sa z Lískovca. Baj-baj-Brno.

September
Ako full-time Seničan som sa v podstate začal ihneď obzerať po tom, čo by sa dalo na malom meste vyparatiť. Veľmi rýchlo padla voľba na lokálny pseudožurnalizmus, žáner, v ktorom som naozaj dobrý. Odvtedy som nielen Seničan, ale i Seničan.sk. Videl som Jánošíka - zas som mohol tri hodiny radšej felíciu pucovať. Ale život začínal byť i bohatší - najmä po tom, čo sa začali vysielať nové série HIMYM a The Big Bang Theory. Predĺžený víkend v Beskydoch, nejaký idiot poradil českým lidovcom slogan Dobrý den je, když jsou plný záhony a interne som si odsúhlasil možnosť klientovi, ktorý na otázku Čo vás odlišuje od konkurencie odpovedá Neponúkame len produkty, ale i pridanú hodnotu, spakruky jednu streliť.

Október
Seničan.sk reštartoval.

November
Krajské voľby, ďalšia možnosť poodpľúvať si. Inak nuda, práca a snaha o to začať zberať matroš na ešte jednu diplomku.

December
Koniec roka, ktorého niektoré mesiace sa dali odbiť pokojne jednou holou vetou. Hej, tak trochu aj asi naschvál. Nabudúce, ak nejaké bude, budem hodnodiť už len na twitteri. 365 dní v 140 znakoch. Aspoň nevypustím toľko emisií.

Otvorený list Kapustovi

"Vážený pán Kapusta,

Prečítal som si dnes na elektronickej verzii spomenutého populárno-náučného periodika Vašu črtu s názvom Festival politickej piesne, v ktorej s bystrosťou sebe vlastnou odhaľujete roky skrývanú pravdu o festivale Bažant Pohoda a jeho zosnovateľovi, istom Michalovi Kaščákovi. Z niektorých detailov Vášho textu som však pochopil, že ste na spomínanom, pravidelne v júli konanom sabate neboli. Nuž vedzte, že ja som bol, a preto by som rád korigoval niektoré Vaše postrehy a podnietil tak diskusiu k ďalšiemu, ako všetci veríme, ešte výraznejšie pronárodnému vyzneniu."

Viac na Humne.

„Nesnáším cigány ve městě Brně“

"Odhodlanie, schopnosť i motivácia riešiť tzv. rómsky problém je v prípade Slovenskej pospolitosti a iných spolkov asi taká veľká, ako súčet inteligenčného kvocientu ich priaznivcov vynásobený výškou Heinricha Himmlera v podpätkoch. Jediný dôvod, prečo si český krajne pravicový dorast začal pred mesiacmi všímať bordel, ktorí robia Rómovia na sídliskách, je, že to je strašne sexy pre novinárov. A o tom to je."

Viac na Humne.

Predvolebný odpočet

Fakt, že už je to takmer rok, ma svojim spôsobom desí, ale i tak si spomínam na detaily: 9. apríla minulého roku som sa večer vrátil z jedného z pubov v centre mesta na Radomsku a môj rakúsky flatmate mi celú cestu električkou rozprával, že je na pewno pijany, a to aj napriek tomu, že určite nevypil viac ako dve pivá. Na izbe som si sadol k notebooku a napísal jeden z mála textov, za ktorý sa viem viac menej postaviť i po niekoľkých mesiacoch. Agitku. Na druhý deň ráno som na facebooku vytvoril skupinu, ktorá má dnes viac ako 11tisíc členov, večer post Lemuel pridal na vybrali.sme.sk. Bola to jedna z prvých internetových iniciatív na podporu Ivety Radičovej v jej prezidenskej kandidatúre a slúži ku cti tejto malej veľkej krajiny, že sa podobných blogov, stránok, skupín, petícií a vyhlásení postupne objavili desiatky. A lepších.

Napríklad TU. TU, TU, TU, TU, TU alebo aj TU.

Dnes večer sa skončila predvolebná kampaň a ja mám akési vnútorné pnutie povedať, čo sa odvtedy zmenilo. Tentokrát sa to ale pokúsim skrátiť.

Pred necelým rokom som napísal:

Kabinet šusťákových referentov OPBH totiž naozaj nie je taký nebezpečný, akým by sme ho chceli mať - ale, spolu s dobou, ktorú reprezentuje, je naozaj nevkusný. Tieto dva roky sú pre mňa rokmi prezidenta v pretekárskej uniforme, premiéra vešajúceho prádlo na oslavách MDŽ, dvoch idiotov vo funkcii predsedov koaličných strán a krajiny, ktorá sa pretvára na ich obraz. Do rady STV je zvolený vysokoškolský učiteľ vyhodený za opísanie skrípt. Ministerka práce žaluje novinára za to, že ju prirovnal k mimozemšťanovi E.T. - keďže je podľa nej zrejmé, že mimozemšťanom nie je. Podpredsedom parlamentu je človek, ktorý si myslí, že Európa je socialistický (!) štát (!!!). Zákonodárny zbor reprezentujú ľudia ako sú Tóthová či Chelemendik, kazašskú novinárku pred prezidentským palácom dosťťtrápnym spôsobom spacifikujú traja policajti, Hranolove novinky o starých Slovákoch ako zakladateľoch Veľkomoravskej ríše sa po pol roku pomaly dostávajú do učebníc dejepisu - atď. atď.

(...)

Nemám ilúzie o tejto krajine. Aspoň odvtedy nie, čo som pred štyrmi rokmi sedel v 61ke, pil pivo a myslel si, že Klokan nemôže prehrať. Od tej chvíle som si istý, že si len ťažko môžem nechať ujsť možnosť, kopnúť si do nacionálnych socialistov. Volím Ivetu Radičovú. Nie preto, že je skvelá a že by som si lepšieho prezidenta predstaviť nevedel. Ale preto, že pre mňa v tejto chvíli predstavuje úplný, ale úplný opak nevkusu tejto krajiny.

Zdalo by sa, že po mesiacoch kampane sa zmenilo mnoho: po toľkých mesiacoch, útokoch a špinavostiach, po sklamaniach s Fullem, po kvantách novinových titulkov, výmyslov a Hranolových tlačoviek, sa dnes môže javiť, že rok staré článočky dvadsaťročných usoplencov by nemal brať nikto vážne.

V skutočnosti sa ale nezmenilo nič.

Napísal som vtedy, že je to jedine Iveta Radičová, kto predstavuje úplný, ale úplný opak nevkusu malej veľkej krajiny. Dnes už je to isté: ak je v tejto gubernii vôbec možné, aby si o slušnosti, etike a vulgarizácii politiky dovolil trepať človek, ktorý podporuje kandidatúru bezpohlavného oportunistu, klamára a ex-predsedu parlamentu, ktorý v minulosti prezidenta republiky nazval starým chujom, získal tento dôvod prečo voliť Radičovú iba na svojej naliehavosti.

Nebol som spokojný so všetkým (a všetkými), čo pri Radičovej ostatné mesiace stáli; ale len málokrát som pochyboval o samotnej Radičovej.

Tento pondelok večer som sa vrátil z Varšavy, kde som strávil pár dní: a zdalo sa, že mám malé deja vú. Po pripojení na net som si mohol prečítať jedine to, čo i v apríli minulého roka. Šusťákoví referenti OPBH naďalej pupkami rozrážajú dvere do veľkého sveta a deklasované živly naďalej potichu sedia v opozícii.

Až na Ivetu Radičovú, ktorá naďalej predstavuje popretie nevkusu a politiku slušnosti. A to dokonca aj v porovnaní s nami, ktorí ju podporujú.



Som rád, že som počas ostatných mesiacov nemusel zmeniť názor. V sobotu už naostro. Volím Ivetu Radičovú za prezidentku republiky.

Videné Sony Ericssonom W910i

Takáto je počiatočná idea - a nutné priznať už na úvod, že, podobne ako všetky veľké myšlienky, nie je z mojej hlavy - pridávať na facebook denne jeden obrázok mizernej kvality a plytkého obsahu zachytený Sony Ericssonom W910i, ktorý nosím vo vrecku. Podobne, ako to robí mnoho iných ľudí na facebooku, a ako som to už ja robil so svojim starým Sony Ericssonom K610i. Napr. tu a tu.

Čo z toho bude, uvidíme. Ale niečím tie nové médiá plniť treba. Ak chcete, pridajte sa (adresované najmä spriatelenej blogosfére, ktorá taktiež nevie čo s voľným časom). Nejaký rešerš občas pridám i na skutočný bloG.

(15. 2. 2009 16:03 - Kafe a minerálka v tmavom pajzli v Senke. Zrod fotoblogu.)

Čo nové v Senke, časť neviemkoľká

Po víkende strávenom obdivovaním brnenských pamätihodností som sa ten ostatný rozhodol pre istotu stráviť tam, kde sa predsa len cítim lepšie, a to teda v mojom drahom rodnom malomeste. Dovoľte mi krátky referát, i keď pár dní po, ale chápete, staval som diaľnicu a zachraňoval životy, nebolo času dodnes.

Čiže: na piatkový reset sa mi podarilo splašiť niekoľko mojich blízkych duší, s ktorými sa v ostatnej dobe už hádam ani nevídam, a dopadlo to nad očakávania. Už v Nescafé niekto začal točiť všakovaké dobroty, po ktorých mi ide pravidelne hlavu rozhodiť, takže som si už okolo dvanástej bol celkom istý, že sobota bude zase raz fantastická. Bola. Ale nepredbiehajme. Po tom, ako sme za strieborné tequily vysypali evráče miestnym barmanom, sme sa v údajne rozmarnej nálade vydali na cestu k resuscitovanému Iponu (Branč je dočasne zatvorený, ale čoskoro otvoria!). Údajne rozmarnej píšem preto, lebo ju tak označil môj brat, ktorý nás údajne pri tomto presune videl, čomu veľmi neverím, pretože mi vravel, že sme aj spievali, čomu neverím vôbec. Ale nevadí. V Ipone buď skapal pes, alebo tam bolo naopak strašne veľa hydu (na podrobnosti si nespomínam), skrátka sme sa rozhodli odísť. Pôvodne domov, čo som si myslel ešte asi polovicu cesty taxíkom, do ktorého sme nasadli, a ktorý nás odviezol - nevedno prečo - do Fit Pitu. Zreteľne si ale pamätám, že v tom taxíku sedela nejaká cudzia pani, s ktorou som sa tuším i zoznamoval, a ešte, že som za ten taxík určite neplatil. Ale nevadí. Vo Fit Pite som sa už len (dúfam) motal s pivom v ruke, čo ma priviedlo k spásonosnej myšlienke ísť domov. Čo som asi aj zrealizoval, i keď som sa vraj s nikým nerozlúčil.

Sobota bola, po zásluhe, naozaj fantastická.

Našťastie som zistil, že som si v Brne zabudol adaptér od Bystríka, čiže som beztak nemohol pracovať, a teda nebol dôvod vyčítať si, že som zvyšok víkendu viac menej prespal.

Maily, internet a facebook som kontroloval z pripojenia rodinných príslušníkov, a vyjadriť sa mám potrebu k nasledovnému:

• AD: Rúfus. Ako som u Lemuela napísal, v skutočnosti o ňom viem tak strašne málo, že vyjadriť sa potrebu nemám.
• Čo s týmto? Ako pracovať s reklamou na nete, keď ju vlastne málokto chce, a navyše sa z nej zle žije?
• ČDP za drogy táto slečna berie?
• A na záver: ešte nemáte februárovú depku? Nuž, ľahká to pomoc.

Štyri ráno, august, chata niekde ďaleko od mesta, oheň z táboráku dohorieva. Paráda.

Sprievodca Brnom

Povedzme že predstava ako-tak prijateľného večera po pondelku v práci: Minulotýždňové HIMYM, soundtrack Gossip girl strihnutý H16-kou, marhuľová zmrzlina a ďalší pokus o oživenie skutočného bloGu, ktorý predsa len aspoň v náznakoch zachytáva príbeh bývalého grafomana.

Čiže, reálny denník: víkend som strávil v duchu zvyškov mojich varšavských kontaktov s mojim spolubývajúcim z Radomskej, ktorý o sebe celkom rád vyhlasuje, že mi zachránil kožu svojou onehdá radou nebývať so Španielmi. Nie že by som bol na také niečo neprišiel aj sám. W každym razie, mi to umožnilo prvý raz sa pozrieť na Brno optikou turistu, a musím povedať, že z tohto uhla je toto naše starogermánske mestečko celkom tristné. O Varšave sme vtipkovali v tom zmysle, že na veškerú prehliadku pamätihodností stačí pokojne aj osem hodín, ak teda počítate s tým, že štyri z nich strávite v prostriedkoch miestnej hromadnej dopravy. O Brne sa dá povedať niečo celkom podobné: dva razy vyleziete na Špilberk a Petrov, o Ville Tugendhat si zabudnete čeknúť, že je treba sa vopred nahlásiť, náhodou zakopnete o zvláštnu sochu koňa na balkóne, odfotíte si červený kostol a máte vybavené. Toš som musel exkurziu obohatiť o to, čo poznám v tomto meste trochu lepšie. Menu som zostavil nasledovne: kavárna u Kapucínů, hospoda u Kormidla, café Spolek, Veselá Vačice, non-stop pajzel s bowlingom na Makovského náměstí a cafe&bar Vyhlídka v Dome pánů z Lipé. Znalci by iste ocenili.

Apropos, bowling. Po dlhšom čase som strávil sobotný večer s bývalými kolegami z korporátneho kurníku a (ne)prekvapivo to bol večer celkom príjemný. Nechýbali drahé spomienky, lacný humor, fernet citrus, fľaša sektu, víťazi a porazení, ani nová kapitola McBeverly Hills. Kondenzovaný Ronald, tak ako si ho pamätám.

Ak poviem, že som cez víkend i varil, bude to vyzerať ako naozaj účelne strávené životné obdobie.

Čo na tom, keď už od začiatku týždňa mi môj čerstvo zaostrený pohľad na svet korení realita idiotov, ktorí sa na mňa usmievajú z mojich čím ďalej letmejších prehľadov slovenskej tlače, ale i iných životných situácií. Hold, niektoré veci sa asi nezmenia, ak ich teda nezmeníme my sami.

Dosť bolo hĺbania, viacej hádam nabudúce. Keby nie, majte pochopenie, nenie toľko času obstarávať všetky moje sociálne médiá. Alebo ako hovorí stará múdrosť, na blog treba písať, na facebooku stačí byť.

UPDATE 19:51
Stále málo dôvodov, prečo ísť voliť proti Gašparovičovi? Načrite do archívu!