30.6.08

Aspoň teda reťazovka

Bol som cez víkend v Jeseníkoch, ale neviem, čo by som vám napísal, aby to bolo aspoň trochu zábavné či malo nejakú pridanú hodnotu. Že netreba jazdiť so škodovkou v lete do hôr, lebo vám môže vybuchnúť chladiaca kvapalina ešte krátko za Brnom, by vás hádam aj napadlo. Že sme kvôli tomu prišli na chatu o jedenástej (posádka škodovky vlakom po polnoci), zábavné nie je určite. Aspoň teda Lemuelova reťazovka, aj keď si myslel, že nás nevydurí. Jeho blog som čítal ešte v Brne, ale prispievam až zo Senky. Čo je pripomienka banálna len na prvý pohľad; má však fatálny dosah na obsah nasledujúceho príspevku.

Čiže: Lemuel vyzval spriatelenú blogosféru, aby siahla po najbližšej knihe, nalistovala stranu č. 123 a opísala piatu vetu. Náhodou, celkom zaujímavé, aspoň sa uvidí, čo kto na začiatku leta číta. Ja som si dnes z knižnice na celé leto požičal asi desať kusov nevyhnutnej literatúry pre moju že vraj diplomovú prácu, väčšinou úplne základné monografie, ku ktorým som ale paradoxne nemal prístup vo Varšave, keď som s textom začínal. Podľa toho, čo som mal navrchu kôpky dopravenej zo zelenej a výberovej, by som pravdepodobne nalistoval Seymoura Martina Lipseta s Earlom Raabom a ich prehľad chápania krajnej pravice v Severnej Amerike, Martina A. Lee a jeho Beštiu, čo sa prebúdza, či knihu starších príspevkov o českom politickom extrémizme editovanú Petrom Fialom. No ale keďže som už na Slovensku a všetko prípadné intelektuálne pozérstvo mám ešte v cestovnej taške, najbližšia kniha, čo sa mi tu vála, je samozrejme Michal Viewegh, čím sa definitívne hlásim k svojej láske k popkultúre, a to tej čo možno najľahšej.

Nuž ale, pred pár dňami som dočítal poľský preklad Vybíjené (recenzia), zakúpený ešte v Czulom Barbarzyńcovi vo Varšave. Vybíjená je moja najobľúbenejšia kniha od Viewegha, a páčila sa mi i v poľštine, i keď preklad z vydavateľstva Świat Literacki nebol stopercentný (poľsky Zbijany). Samozrejme, že je tak trochu perverzné takto čítať knihy, ktoré som už čítal v češtine, ale berme to čiste v rámci jazykového vzdelávania. Či čo. Čiže, strana 123, veta č. 5 - Tom je práve v kúpeľni, spolužiak Jeff sa sťahuje zo spoločného bytu a berie si Evu, ktorú Tom samozrejme miluje. Práve trochu lepkavejšia pasáž, inak je ale Vybíjená skôr sarkastický kúsok.

Kiedy Jeff wstanie i zobaczy, że posprzątałem, nabierze podejrzeń, że w ten sposób probuję go odwieść od ożenku...

Preklad hádam nie je nutný, ostatne Lemuel tiež nebral ohľady na nás, s angličtinou skôr bojujúcich.

25.6.08

Východoeurópsky denník IV.: Ako som nám uhájil Jánošíka

Bolo to na ceste z Gdaňsku do Varšavy. V krajine končil dlhý víkend, prvého bol totiž štvrtok a Sviatok práce, tretieho, v sobotu, Deň prvej poľskej Ústavy z roku 1791, ktorá je, mimochodom, po americkej druhou najstaršou písanou ústavou na svete. Cesta bola lemovaná bielo-červenými vlajkami a zástavami, vyvesenými bežne i na domoch obyčajných Poliakov či z okien ich ošuntelých panelákov. Na deň medzi 1. a 3. májom totiž vláda vymyslela dzień flagi polskiej, to aby sa náhodou nebodaj nešlo do práce – ale pamätám si, že samozrejmosť, s akou štátne vlajky viali i pred starými barakmi v najzabudnutejších dedinách, ma vtedy prekvapila.

Po jednoprúdovej ceste sme sa posúvali rýchlosťou asi 20 kilometrov za hodinu, všetci sa práve vracali do hlavného mesta od mora, Mazúrskych jazier a zo Zakopaného. V Poľsku prakticky nie sú diaľnice, cesty tak boli upchaté a nám celá výprava trvala takmer dvanásť hodín. Vonku bolo chladno, mám pocit, že aj mrholilo – viem, že to asi nie je dôležité, ale občas rád spomínam detaily, dáva to príbehom zdanie akejsi autenticity. Čiže dajme tomu, že mrholilo; vonku viali tie vlajky, začínalo sa stmievať, bolo 4. mája roku pána 2008 a poľské cesty boli plné nervózne sa posúvajúcich áut. V ten deň som nám uhájil Jánošíka.

Viac na T-Station.sk.

19.6.08

Kariéra

Fakt, že moja jemná obsesia blogmi bude v konečnom dôsledku znamenať možnosť rekapitulovať si ostatné dva roky môjho života (aspoň v jeho filtrovanej podobe uverejniteľnej na internete), je celkom zaujímavý. Sám si už mnohé nepamätám a keď si to po sebe čítam, čiastočne som za to i rád. Čiastočne, za 80 percent napísaného sa samozrejme hanbím a najradšej by som to spálil podobne, ako onehdá moje gymnaziálne kecíky. Ale nuž, ak mám mať niekde nastražený řemdih na moje nafúknuté ego, nech je to aspoň takto pekne pohromade a pod kontrolou.

Čiže, aby bolo zrejmé: pred dvoma rokmi som o takomto čase volil stranu podlých charakterov (ako som už vtedy napísal, s čistým svedomím) a lúčil sa s kolegami z umastenej filiálky, bo som sa chystal stráviť leto na Slovensku. Pred rokom štátnicoval z mediálok a dokonca celkom úspešne. Dnes si hľadám job, úplne iný ako ten predošlý, s jednoznačnými podmienkami: oblasť HR, PR, marketingu alebo reklamy, do istej miery samostatná práca, bez dvíhania telefónov a profesie predavača v akejkoľvek podobe. Časovo flexibilná, bez hysterickej šéfky. Prvý z pohovorov nedopadol zle, aspoň myslím, dokonca by som o daný job vcelku i stál: už len tá lokalizácia. Viete, kde sa buduje Južné centrum Brna a kde je nové business centrum? No, tak keď pôjdete odtiaľ dve zastávky autobusom, medzi dvorami stavebných firiem, vojdete do jedného takého, prejdete okolo skladu z vlnitého plechu s nápisom určeno k demolici, stačí už len zabočiť do prava. Juj. Krása.

Kdeže Ronald!

18.6.08

Východoeurópsky denník III.: Je to levný, nekup to. A iné.

Začnem aktuálnou príhodou mojej známej, ktorá, myslím, hovorí za mnohé. Známa študuje a pracuje v Brne, to je na úvod asi dôležité poznamenať, keďže Brno leží v Českej republike, čiže v štáte, kde žijú Česi. Nielen, ale najmä. I jej kolega, teda kolega z práce, teda z Brna, teda z Českej republiky, teda krajiny, kde žijú Česi, je Čech. To je tiež asi na úvod dôležité poznamenať, keďže o ňom tá príhoda je. Tak ten kolega, ten z Brna, z Čiech a Čech, nedávno objavil, že v Nemecku sa dá zohnať lacná múka. Toto je asi najdôležitejšie poznamenať, áno, múka, žiadne zlaté reťaze či digitálne hodinky, či niečo podobne potenciálne hodnotné, ale obyčajná múka. I neváhal a nechal si, prosím pekne z Hannovera, zo 20 kíl doviezť. Múky. Lacnej. V práci si ju naložil do pripraveného batoha a, ako známa neváhala pripomenúť, ignorujúc svoju Octaviu na parkovisku, odniesol do prostriedku mestskej hromadnej dopravy, samozrejme lacnejšieho, a odviezol domov. Múky, 20 kíl, nemeckej, lacnej, z Hannovera.

Viac na T-Station.sk.

15.6.08

Stratené v preklade stratené v preklade

Len taká pikoška. Neviem, prečo som si na to spomenul dnes, keďže ma na to upozornil spolubývajúci Stefan ešte keď som bol vo Varšave, ale viete, pod akým názvom sa uvádzal v Poľsku film Lost In Translation?

Między słowami.

Wau.

Ehm.. Hmm.. Báječné, príznačné, signifikantné.

14.6.08

Doma

Čiže áno, som doma. Na Slovensku, na Záhorí, v Senke. Na Varšavu sa možno dívať už tak akurát skrz jednu ošúchanú pohľadnicu, čo mám v skrinke. Prišiel som minulý piatok, odvtedy sa intenzívne aklimatizujem, a to konkrétne najmä v ostatnú sobotu (Nescafé, Branč, Desperado) a včera (wycieczka do Brna). Mimo toho: Dal som poslednú skúšku na mojej drahej, zelenej a výberovej. Béčko zo Záujmových skupín a sociálnych hnutí, vzhľadom k mojej príprave celkom prekvapivé, ale ja fakt nemôžem za to, že to bola nuda, i keď by to podľa titulu mohlo stáť za to; politická veda má skrátka zvláštny dar transformovať interesantné prvky sociálnej reality do plných hrstí banálnych definícií a typológií.

Ďalej: zobudil som Kaju v Lískovci, čím sa jej verejne ospravedlňujem a ešte raz blahoželám k štátniciam. Potešil svoju bývalú šéfku v umastenej korporácií, keď som i formálne podal výpoveď (ahoj, jak se máš - dobre sám, vlastne som prišiel... - dát výpověď, že?!). Začal si hľadať nový job. Skontroloval brnenské podniky (obed v Potrefenej huse, kafe s Fetem Pod hodinami, klasické ex-McD-mecheche u Tukana a v 21), pričom som si istý, že v 21 začali citrus riediť. Pche. Na pravidelných obedoch s bratom tutaj uvidel niekoľko lokálnych celebrít, vrátane našej jedinej muzikálovej hviezdy, i našej jedinej prezidentskej kandidátky (tú sme tam stretli dnes). Mal som sa jej spýtať, či jej logo na kampaň projektovalo oddelenie propagácie národného podniku Slovenský hodváb v roku 1967, keď na tú jej stránku teraz pozerám. O slogane sa vyjadrovať nebudem, lebo by som ešte nedajbože musel pochváliť to s tým myslením a cítením. A každý večer (ok, skoro každý) som pozeral Panelák a musím povedať, že posledné diely sú vtipnejšie ako celá markízacka sitkomácka produkcia za ostatné tri mesiace.

Čiže tak. Len aby ste vedeli, že žijem.

A teraz linky, pretože o to mi dnes ide.

Po prvé, Lemuel a Lisabon. Bravo. Teda, Lemuel bravo, Lisabon nazdiš.
Po druhé, rozhovor so šéfredaktorom Reflexu na medialne.sk.
Po tretie, cena za najnudnejšiu a najbanálnejšiu publicistiku na slovenskom webe. Tramtadadá, nie, nie, toto nebude priestor pre nečakanú sebakritiku vlastných pokusov v rámci vlastnej rubriky (spokojne mi to však môžte vysvetliť v diskusii), keďže the winner is.. Marius Kopcsay a jeho glosy na pravda.sk. Och och och, horšie ako jeho literatúra.

Ešte otázka do pľacu, či ste čítali už tú Hvoreckého zbierku fejtónov? (Mám si to kúpiť, nemám?), a to je na dnes všetko.

11.6.08

Východoeurópsky denník II.: Z malého kríčka veľký dym

Fajčili ste trávu? Nie? Škoda. Donald Tusk, nový, moderný, obľúbený, distingvovaný, prozápadný, vzdelaný a inteligentný poľský predseda vlády, fajčil. No a čo. Spomenul to, trošku mimochodom, vo svojej novej knihe, útržky z ktorej nedávno uverejnil poľský Newsweek. V krajine, kde treba ľavicu hľadať schovanú a zaprášenú na povale, a kde opozíciu liberálno-pravicovej vláde tvoria pravicoví konzervatívci, vyvolalo niekoľko Tuskových jointov mediálne hromobitie. Nevinne myslené premiérovo vyznanie nezostalo bez riadnej konzervatívnej odozvy a poslanci Práva a Spravodlivosti sa predháňali vo vyhláseniach o tom, ako oni trávu nikdy nefajčili. Akoby to bolo niečo extra. Koľko ľudí na svete trávu nefajčí a čo.

Viac na T-Station.sk.

8.6.08

Ján Slota sa o zovňajšok starať nemusí

Ján Slota môže vyzerať dobre za každých okolností. Rozčúlilo vás Slotove zhodnotenie vizáže maďarskej ministerky zahraničných vecí? Mňa nie. Človek ako ja, ktorý vie, že žiadnymi rečičkami o duchovne a vnútornej kráse nezakecáte rezervy v tom, s čím chodíte na verejnosti, si takéhoto prístupu musel všimnúť a Slotovu iniciatívu vyzdvihnúť. Pochopte, ak máte problémy so svojim ksichtom, tak s tým niečo robte.








Aj vy vyzeráte ako trt? TAK RETUŠUJTE!


Podporte aj vy fashionistické iniciatívy Hranola a jeho kumplov!

A ako bonus: Krátky príspevok k správaní a etikete na verejných priestranstvách od odborníka na slovo vzatého.

7.6.08

Citát na víkend

"Trošičku divnej zvyk, pouštět furt jednu písničku dokola."

"Třeba mají zablokovanej přehrávač, víš?"

"Tak ať se na to vyserou."

Nuda v Brně. To v rámci sentimentu a toho, že v piatok sa aspoň na chvíľu zastavím.

4.6.08

Sčítané, podčiarknuté: Erazmus účet

Opakujem ťa. Toľko fajných komentov Kaja mala, že nezaváham ani ja, aby som na základe úspešnej formy nevystaval rovnako úspešný príbeh; najmä preto, že v ostatnom čase tuna skapal pes. OK, v piatok pravdepodobne definitívne balím kufre, čiže máme najvyšší čas. Vyhŕňajme a zhrňme aj my.

Prečo, pre Boha, Východná Európa, a prečo, pre Boha, Varšava?
Pretože ak nastúpite v Břeclavi do EC z Viedne, môžete cestou vidieť tú najprísnejšiu ničotu: keď som kedysi vo februári prvý raz prekonal tieto poľské stepy plné bielych briez a sivých obzorov, myslel som, že som v inom svete. Pretože jedine tak môžete cestou vidieť divoké svine takmer v centre Katovíc. Pretože Poľsko je jedna z najúžasnejších krajín, ktoré som v živote videl. Pretože tu nad prezidentským palácom vlaje vlajka NATO a nikto sa za to nehanbí. Pretože tu v mliečnom bare môžete dostať rozmixovanú červenú repu, z ktorej sa vám obráti kufor do dvadsiatich sekúnd. Pretože Poliaci sú jeden z najúžasnejších národov, s ktorými som mal v živote tú česť. Pretože tu stretnete najviac žobrákov vo svojom živote. Pretože ak nemáte cash, kúpite si namiesto normálneho piva Okocim mocny so 7% alkoholu. Pretože keď som sa na Erazma hlásil, bola voľná už len Varšava. Preto.

Jedinečná študijná príležitosť, samostatnosť, nové kultúry, bla bla bla...
Najväčší mýtus vytvorený okolo Erasma. Erasmus študenti nie sú študenti (via predloha). Citoval som už kedysi môjho spolúbyvajúceho Thomasa, ktorý sa o Varšavskom Erazme vyjadril ako príležitosti pre všetok európsky shit urobiť si polročné až ročné prázdniny. Ó, lepšie by som to nepovedal. Priatelia, stretnúť v živote toľko idiotov je skutočne výkon: pritom, aby sme si rozumeli, to, že pijú a robia bordel, som ako-tak ochotný prekúsnuť, ostatne, mám za sebou tiež všeličo. Ale človek, ktorý o piatkovej impreze rozpráva ešte do nasledujúcej stredy, je kokot. Ako, sorry chlapci, ale rozraziť pupkom dvere na kurz polštiny so slovami Who is shaking? a Who has the whiskey? o vás celkom presvedčivo hovorí, že tými kokoti ste. Ale všetko dobré ako.

Takže žiadne, vôbec žiadne nové kultúry?
Ale áno, isteže. Predovšetkým však úctu k histórii a kultúre poľskej. Som ešte ako tak ochotný porozumieť ľuďom, ktorí sa napáskovali do Poľska bez toho, aby sa snažili uvedomiť, v ktorej krajine sú; ostatne, verím, že naučiť sa čo i len základy poľštiny je pre ne-Slovana viac ako ťažké. Ak si ale z poľštiny pre tento váš deficit robíte srandu na kurze, na ktorý ste sa dobrovoľne prihlásili, ste kokot. Osobne som sa polanofilom stával postupne a zasvätení vedia, že môj vzťah k Varšave bol zo začiatku viac ako zložitý. Čím viac však o Poľsku viem, tým viac si ho vážim. A to si myslím, že som len na začiatku.

(fuj, jaký sentimentálny začínaš byť, sa uvedom)

Posledná vec, čo ti teda ten Erasmus vlastne dal, výkaz zo študijného pobytu do Bruselu poprosím:

  • Nuž, o pár rokov sa napriek všetkému asi v Poľsku nevidím. Chýba mi Brno, oveľa viac, ako by som bol pôvodne očakával. Ak som však ešte pred niekoľkými týždňami o niečom takom ani len neuvažoval, dnes by som si razantné nie povedať nedovolil.
  • Tri Áčka a cca 25 kreditov, ak som, pravda, úspešne zdolal i skúšku z polskiego. O tom, v rámci akej frašky som sa majiteľom oných 25 kreditov stal, sa ani nemienim rozpisovať. Radšej nie.
  • Niekoľko ľudí, ktorých by som v živote ešte aspoň raz uvidel. Verím, že pod počtom niekoľko si každý z vás uvedomuje maximálne piatich.
  • Riadok v CV (misia splnená).
  • Poľštinu. Ak Boh dá, tak dokonca v miere zložiť egzamin z poziomu B1.
  • Angličtinu. Ktorú som zlepšil z úrovne úbohá na úroveň mám z nej komplexy.
Ale najmä trochu iný pohľad na život. Najmä na ten svoj. V každom prípade, aspoň krátky čas v Poľsku odporúčam. Sám by som sa možno ešte chcel aspoň na čas vrátiť. Nie na Erazme, za iných okolností, s tým, čo viem dnes a úplne od začiatku: vlastne, toto som ochotný pojať i ako motto celého výletu. Ak ešte raz, tak za iných okolností, s tým, čo viem dnes. A úplne od začiatku.

Dušk.o. a Varšava:

Príchod
Prvé impresie
Zmenené návyky
Kauza Hrnček
Po prvom mesiaci
Zážitky z BUWu
ZOO

Východoeurópsky denník I.: You are from Slovakia if...

Pred časom som sa na komunitnom webe facebook.com prihlásil do skupiny You are from Slovakia if... Z rozpoznávacích znakov, vďaka ktorým som podľa skupiny mohol sám seba skutočne identifikovať ako niekoho, kto pochádza zo Slovenska, ma mimo klasických cliché o tom, že nemáme stredné meno, nenavštevujeme rodičov na deň vďakyvzdania a aspoň raz v živote sme pili jablkové víno, u znalcov známe pod názvom Čučo (na čo si našťastie vďaka kvalitatívnym charakteristikám nápoja väčšina spomína len matne), zaujala najmä poznámka, že zvykneme opravovať svojich zahraničných hostí, kolegov a známych, ak lokalizujú Slovensko niekde vo Východnej Európe. Slovensko podľa nás totiž údajne leží v Eúrope Strednej. Bavil som sa o tom s Poliakmi, pravidelne čítam denník Stredoeurópana Luboša Palatu z českých Lidoviek, aj moja maďarská spolužiačka prisvedčila, keď som sa spýtal, či i oni si o sebe myslia to isté. Zaujalo ma to a istú dobu som o tom premýšľal.

Pokračuj na T-Station.sk